Ekonomické hľadisko však valcuje všetko okolo nás, hoci syntetické materiály sa ovčej vlne nemôžu vyrovnať. Skúsme si odpovedať na otázku, z ktorého materiálu nás oblek v zime hreje a za teplého počasia chladí, pričom odpoveď je neúprosná, pretože nie je to materiál zo syntetických, ani rastlinných vlákien, ale z vlákien z ovčej vlny. A tých predností má ovčia vlna omnoho viacej, ako napr. vzdušnosť,  ľahkosť, pružnosť, nekrčivosť. Na Slovensku salašníctvo ovplyvnilo kultúru národa. Medzi najstaršie remeslo patrí spracovanie ovčej vlny do súkna,  ktoré patrilo popri ľanovom plátne k tradičným odevom. Ovečky sa strihali dva krát ročne a batohy ovčej vlny putovali zo salašov do dedin na domáce spracovanie. Vlna sa vyprala, slnkom vysušená a vybielená sa rozčesávala šľahaním motúzov po chumáčoch, čo bol prastarí spôsob. Neskôr sa začala rozčesávať pomocou železných zubov na nástroji zvanom grampla. Gramplovaním bielej a farebnej ovčej vlny navzájom získavali odtiene sivej, čo sa nazývalo farbenie za sucha. Až potom bolo možné hebkú a jemnú kúdeľ vlny vrtivým pohybom vretena spriadať na nite.

 Okrem praslice a kolovrátka sa na Slovensku zachoval aj starý spôsob pradenia hrubých nití z voľnej ruky, nazývaný druganie, ktorý používali výrobcovia papúč. Konečnou úpravou bolo valchovanie, čo je ručné zmäkčovanie  ostrého vlasu nití. Nite sa zmotávali na cievky do pradien

a tak boli pripravené na domácu i remeselnú výrobu súkna. To sa tkalo na krosnách a na koniec prešlo valchovaním. V teplej vode pod tlakom ťažkých šľapaji súkno zhustlo a jeho tvrdý vlas sa stal mäkký a hladký. Súkno tým stratilo až jednu tretinu svojej dĺžky, ale bolo husté a stalo sa priam nepremokavé. Zo súkna sa šili odevy. Okrem súkna sa pripravovali i guby, tenké nite sa dávali na osnovu a hrubé na útok. Po niekoľkých riadkoch útku sa zatkávali do osnovy dôkladne rozčesané chumáče vlny a tie tvorili gubu. Bol to vrchný odev, ktorý slúžil ako ochrana pred nečasom a voda po vlasoch guby stekala, čím sa stala guba nepremokavou. Hotová guba prešla nakoniec taktiež zmäkčovaním v prúde tečúcej vody. Neskôr sa stala veľmi príjemným textilným doplnkom domácností. Ovčia vlna tak obúvala, odievala, chránila i zdobila vďaka krásnym vzorom.

Rastlinné prímesi sa môžu z vlny odstrániť karbonizáciou, čo je použitie kyseliny sírovej.  Čisté vlákno pozostáva z keratínu, pigmentu a chemicky viazanej vlhkosti. Z chemických prvkov je vo vlákne zastúpený 50% uhlík, 40% kyslík a dusík. Povrch vlákna je šupinový. Zvláštna štruktúra reťazovej molekuly dáva vláknu vynikajúcu pružnosť a ohybnosť. Preto je vlna takmer nemačkavá. Základná zložka keratínu neutralizuje formaldehyd. Škodliviny sa naviažu na molekuly keratínu a tak sa čistí vzduch od prachu, peľu, cigaretového dymu a ďalších škodlivín. Je priam úžasné, že proces čistenia prebieha stále, vlna sa teda nestáva toxickou, ale je samočistiaca. Vďaka lanolínu vo vlákne je chránená pred znečistením baktériami, roztočmi a rôznymi mikroorganizmami. Lanolín vplýva výborne na ľudský organizmus, pôsobí protireumaticky, tonizuje, zlepšuje krvný obeh v pokožke, oddiaľuje proces starnutia, absorbuje UV žiarenie.

Ovčí vlas má schopnosť dynamicky sa zmršťovať a rozťahovať vplyvom teploty okolia, preto je vlna veľmi vzdušná a voľne dýcha. Má schopnosť pohlcovať vodu až do 35% svojej hmotnosti, pričom na dotyk zostáva suchá.

Vlhkosti sa ľahko zbaví hneď, ako prostredie prestane byť vlhké. Jej pružnosť, teda obnova pôvodného rozmeru a tvaru po mechanickom pôsobení zaručuje dlhú životnosť. S pevnosťou a pružnosťou súvisí aj ťažnosť, ktorá je v porovnaní s inými textilnými materiálmi ďaleko väčšia. Spôsobuje to i chemická zložka keratínu, vlas sa bez roztrhnutia predĺži až o 30% pôvodnej dĺžky.

Vlna je odolná voči plesniam a pre hlodavcov je nestráviteľná. Jediným škodcom je moľa.

Od plemena ovci sa odvodzujú aj názvy vlny. Rozdeľuje sa na veľmi jemnú vlnu, ktorá ma vlas hrubý cca 14-25 mikrónov, je veľmi skaderená, mäkká a pomerne málo lesklá. Nazýva sa Merino a má dominantné postavenie.

Cheviot, alebo hladké vlny (tiež anglické ovce) majú vlákna dlhé 170-400 mm, hrúbku 40-44 mikrónov, sú mierne skaderené so zvláštnym leskom.

Kríženecké vlny vznikli krížením rôznych plemien, v závislosti od regiónu v ktorom sú chované,  vlákno sa podobá viac merinu, alebo cheviotu.

Produkované množstvo týchto vĺn presahuje obe predošlé skupiny. Dĺžka vlákna je 100-200mm, jemnosť 27-40 mikrónov.