História ovčiarstva
História ovčiarstva na Slovensku, ako aj vo svete nám má čo povedať, korene siahajú hlboko do minulosti, preto si dovolíme Vám priblížiť ako ovčiarstvo vzniklo a aké sú ovečky pre človeka dôležité od dávnej minulosti, až po dnešnú súčasnosť.
Ovca a človek, najstaršie kontakty
V každodennom zhone si človek pri uplatňovaní svojich ambícií vzťah medzi sebou a ovcou ani neuvedomuje. Pritom tento vzťah je výnimočný, že ho nemožno prirovnať k žiadnemu živočíšnemu druhu. Svojimi biologickými a úžitkovými vlastnosťami ovca najviac prispela k civilizačnému procesu človeka a ľudskej spoločnosti. V mnohých prípadoch proces podmieňovala.
Ovca je jednoznačne najstarším domácim zvieraťom na svete. Nálezy z neolitickej osady Zawi Chemi Shanidar, v severovýchodnom Iraku posúva obdobie jej domestikácie do obdobia 11 tisíc rokov pre n. l., čo je o 3,5 tisíc rokov skôr, ako svedčia doklady o domestikovaní psa. Jej hospodársky význam, dôležitosť a užitočnosť pred ostatnými zvieratami potvrdzuje fakt, že čo do počtu chovaných jedincov je najpočetnejšie chovaním zvieraťom na svete. Svojimi mimoriadnymi úžitkovými vlastnosťami sa oproti iným zvieratám vynikajúco uplatnila v rôznych klimatických podmienkach takmer na všetkých kontinentoch sveta. Je užitočná v podmienkach, kde iné hospodárske zvieratá vôbec nie sú schopné existovať. Ovca je zvieraťom, v spojitosti s ktorým vznikla a vyvinula sa plemenárska práca a zootechnická veda. Nie je zvieraťom s agresívnymi vlastnosťami, z jej mnohých povahových vlastností si ľudstvo bralo príklad, rozvíjalo ich a aplikovalo na seba. Vstúpila do mytológie, stala sa súčasťou náboženských podobenstiev, predstáv, vyjadrení i zobrazení, preto neudivuje, že sa stala pre mnohé národy symbolom, neodmysliteľnou súčasťou ich vlastnej existencie.
Vo veľkej miere sa ovca so svojimi danosťami dotýka aj nás Slovákov. Nie bezdôvodne sa k ovci obracajú a upriamujú na ňu pozornosť naši starší i novovekí ekonómovia, poľnohospodári aj literáti.
Anton Bernolák, väčšine nám známi ako lingvista a organizátor kultúrneho života, bol aj význačný poľnohospodársky odborník, ktorý vo vzťahu k ovci v roku 1790 píše: ʺAk sa prihliada na všeobecný úžitok , najužitočnejšie zviera v hospodárstve je ovca. Na ovci niet jednej čiastky, ktorá by nepriniesla nejaký osoh.: vlna, koža, mäso, mlieko, vnútornosti, to všetko sa dá zužitkovať a hnoj je na hnojenie polí.ʺ
V našich hospodárskych dejinách hrala ovca vždy významnú rolu. Až do druhej polovice 19. Storočia bola najvýznamnejším producentom konzumného mäsa, mlieko a výrobky z neho boli základom každodennej stravy. Do odevov a kožušín z jej vlny sa náš národ obliekal. Ovca poskytovala produkty, ktoré boli často jediným tržným roľníka.
Produkcia vlny umožňovala rozvoj domáckeho remeselného spracovania vlny. Zavedenie chovu merinových oviec podmienilo zakladanie súkeniek, otvorilo dokorán dvere parnému stroju do výroby a vytvorilo vyspelé odvetvie textilného priemyslu zo širokou škálou technicky vyspelých a do tých čias neznámych strojov. V tomto priemysle pracovalo veľa ľudí, ktorý v ňom našli prácu a zdroj obživy pre svoje rodiny.
Chov oviec umožňoval ekonomicky zúročiť naše prirodzené bohatstvo lúk a pasienkov, čo inými druhmi zvierat nebolo možné. Ovca bola zvieraťom, ktoré umožnilo nášmu národu byť sebestačným v odievaní, výrazne napomáhala výžive obyvateľstva, podporovala jeho zamestnanosť, pomáhala obnovovať úrodnosť pôdy, udržiavala ekológiu krajiny, pozitívne zasiahla do vývoja našej národnej slovesnosti, spevu, zvykoslovia a kultúry.
PLEMENÁ OVIEC NA SLOVENSKU
Prečítajte si zaujímavé informácie o plemenách oviec, vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky.
Merino ovca
Merinky, ako typ jemnovlnových oviec pochádzajú pravdepodobne z Ázie, odkiaľ sa rozšírili do celej oblasti Stredozemného mora. Dostali sa do Grécka, Macedónie, Talianska a rímnskou kolonizáciou aj do Španielska. Tu sa vyšľachtili dva základné kmene, z ktorých postupne vznikali mnohé merinové plemená a typy na celom svete. Ovplyvnili vznik slovenskej merinky. Pochádzaju zo španielsych meriniek, prevezených na územie dnešného Slovenska po roku 1775 na cisárske majetky v Holíči, okres Senica. Pred rokom 1990 sa na Slovensku chovalo niekoľko merinských plemien, ktoré boli u nás samostatne šľachtené a ktoré pochádzali najmä z bývalého Sovietskeho zväzu (stavropolské merino, kaukazské merino, askánske merino), ale aj Nemecka (nemecké výkrmové merino označované aj ako fleisch merino) a Australské (australske merino). Po unifikácií fylogeneticky príbuzných merinských oviec sú v súčastnosti všetky merinské ovce chované na Slovensku vedené pod názvom "merino". Výnimkou je askánske merino, ktoré je aj dnes chované na slovensku v čistokrvnej forme v niekoˇkých šľachtiteľských chovoch. Ovce plemena najmenej zastúpené. Ovce plemena merino sú chované najä v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 metrov nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok. Zvieratá maju stredný telový rámec, chrbát je rovný a široký s dostatočne osvalenými stehnami. Vlna je biela, chumáčiky sú valcovitého tvaru, vlna nemá cvernovitý chrakter, dľžka vlny je pri ročnej striži 70 až 100 mm. Rúno je uzavreté, bez nadvlasov, bez pigmentu. Pigment nie je ani na koži. Merinské ovce majú dokonalý obrast celého tela vlnou. Do roku 1990 sa merinské ovce šľachtili v prvom rade na vlnovú úžitkovosť, po uvedenom období sa pomocou plemien vytvára kombinovaný vlnovo-mäsový typ s vyššou plodnosťou (mäso-plodný typ) respektíve mäsovo mliekový úžitkový typ.
PÔVODNÁ OVCA VALAŠKA
Pôvodná valaška patrí do skupiny capových oviec, chovaných na Balkáne. Valašské ovce sa dostali na územie dnšného Slovenska s valašskou kolonizáciou v 13. a 14. Storočí. Tieto ovce sa na Slovensku chovali celé genrácie v nadmorskej výške 600-1200 metrov a to na Liptove, Kysuciach, Orave, Spiši, v oblasti Nízkych tatier, Veľkej Fatry a Malej Fatry a Spišskom Rudohorí. Dnes sa pôvodné plemeno valašky vyskytuje už len ojedinelo v najdrsnejších klimatických horských a podhorských oblastiach severného a stredného Slovenska. Na podklade valačských oviec bolo na Slovensku vyšľachtené plemeno zošľachtená valaška, ktoré postupne vytlačilo pôvodnú valašku a stalo sa našim najrozšírenejším plemenom. Valaška patrí k najpôvodnejším ovciam v Európe, pôvodne hrubo vlnové plemeno s trojstranou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), bolo postupne prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Plemeno valaška je charakteristické živým temperamentom, pevnou konštrukciou, dobrou otužilosťou, skromnosťou a dobrou chodivosťou v členitom teréne. Valašky výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom (fujavice, rýchla zmena počasia, jarné a jesenné nočné mrazy). Ďalej sú vhodné pre košarovanie pod otvoreným nebom i v daždivom počasí, čomu zodpovedá charakteristická stavba rúna. Vyznačujú sa dobrou schopnosťou prispôsobiť sa drsnejším podmienkam horských a podhorských oblasti stredného a severného Slovenska. Pôvodné plemeno valaška môžeme stručne charakterizovať ako plemeno s troma úžitkovými vlastnosťami. Relatívne najvýraznejšie je vyvinutá mlieková úžitkovosť, potom nasleduje úžitkovosť vlnová a na poslednom mieste úžitkovosť mäsová (nízka živí hmotnosť jahniat pri odstave, nízka hmotnosť dospelých oviec a nízka plodnosť). Plemeno valaška je malého telesného rámca. Základná farba vlny je biela, avšak valašské ovce sa vyskytovali vo viacerých farebných odtieňoch.
Cigája ovca
Cigája patrí medzi najstaršie pôvodné domáce plemeno a jedno z najstarších čiernohlavých plemien, ktoré sa chové predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, v oblasti Turca, Banskej Bystrice, Zvolena a Bardejova, v nadmorskej výške od 500 do 800 m. Pochádza z oblasti dolného Dunaja. Pôvodné ovce mali čiernu i bielu vlnu. Vzájomným párením vznikali rôzne odtiene, pretože priemysel požadoval bielu vlnu. Cigájske ovce sú druhým najpočetnejším zastúpeným plemenom chovaným na Slovensku. Ide o polojemno vlnové plemeno, ktoré veľmi dobre znáša salašnícky spôsom chovu. Vyznačuje sa veľmi dobrou chodivosťou. Má strede veľký telový rámec, hlava a nohy sú pokryté čiernym krycím vlasom. Vlna je biela, polouzavretá, sporadicky sa vyskytuje v rúne nežiadúci čierny vlas. Cigája je plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, zamerané na produkciu mlieka s jatočných jahniat. Základnou formou šľachtenia je čistokrvná plemenitba, respektíve zošľachťovacie kríženie so zámerom zlepšiť produkciu mlieka a mäsa a vytvoriť tak mäsovo-mliekový úžitkový typ.
ZOŠĽACHTENÁ OVCA VALAŠKA
Vznikla kombinačným krížením pôvodnej hrubo vlnovej valašky s baranmi rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemien, v prvej fáze najmä s plemenom texl, v ďalšej fáze s anglickými polohrubovlnovými plemenami lincoln a leicester. V menšej miere sa použili v procese zošľachťovania barany plemena Hampshire a cheviot. Cieľavedomým zošľachtovaním v rokoch 1950 až 1982 sa dosiahlo zlepšenie kvalitatívnych vlastností a kvalitatívnej produkcie vlny, ako aj zvýšenie živej hmotnosti a produkcie mlieka bahníc, pričom sa zachovala dobrá chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkam. V procese šľachtenia došlo aj k zlešeniu exteriéru. Plemeno bolo uznané v roku 1982 ako nové polohrubovlnové plemeno oviec s kombinovanou úžitkovosťou. Zošľachtená valaška sa chová prevažne v podhorských a horských oblastiach Slovenska (najmä Orava, liptov a Spiš), v nadmorskej výške viac ako 800 metrov. Je najpočetnejšie zastúpeným plemenom na Slovensku.
